Zamestnanci získali výhody v pracovných sporoch

Do začiatku tohto mesiaca platilo, že obe strany sporu mohli predkladať dôkazy donekonečna a zaťažovať súd novými a novými návrhmi na dokazovanie. Po novom už zamestnávateľovi tieto možnosti presne určí sudca. Musí si tak dávať pozor, aby predložil svedectvá na svoju obranu načas, inak na ne súd nemusí prihliadať.

Táto zásada však neplatí pre slabšiu stránku pracovného sporu, ktorou je zamestnanec. Jemu je umožnené predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Súd má voči nemu aj ďalšiu povinnosť, ešte pred začatím konania ho musí poučiť o možnostiach zastupovania pred súdom, ale aj o tom, čo všetko má urobiť na obranu svojich práv. Voči firmám takúto povinnosť súd nemá.

Kristína Ňaňková z advokátskej kancelárie Peterka Partners upozornila, že súd sa pri tom nemôže obmedziť len na všeobecnú poučovaciu povinnosť. „Musí zamestnanca pri prvom úkone poučiť aj o jeho procesných právach a povinnostiach,“ uviedla. Potvrdila, že civilné kódexy platné od júla priniesli posilnenie pozície zamestnanca na súde aj tým, že sa môže dať zastúpiť nielen advokátom či iným zástupcom, ale aj odborovou organizáciou.

Súd si tiež môže podľa Ňaňkovej vyžiadať dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak to bude nevyhnutné na rozhodnutie danej veci. Má tiež právo prikázať zamestnávateľovi, aby poskytol súčinnosť pri zabezpečení dôkazu.

Okrem úpravy individuálnych pracovnoprávnych sporov obsahujú nové procesné pravidlá aj osobitné ustanovenia o antidiskrimi­načných sporoch, ktoré sa týkajú porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. „Aj v týchto prípadoch má žalobca zamestnanec osobitné postavenie a rovnaké prostriedky na uplatňovanie a ochranu svojich práv, ako pri individuálnom pracovnoprávnom spore,“ hovorí Ňaňková.

Špecializáciu súdov na rozhodovanie o pracovnoprávnych sporoch dlhodobo požadovali odborári. Odôvodnili to tým, že pracovné právo je špecifická agenda, ktorá potrebuje osobitnú odbornosť sudcov. Navyše konanie v sporoch so zamestnávateľmi na bežných súdoch trvá veľmi dlho. „Súdy pojednávajú najčastejšie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru alebo o mzdových nárokoch zamestnancov. Rozhodujú o príjme zamestnanca, ktorý je aj so svojou rodinou závislý od mesačnej výplaty pri zabezpečovaní svojich každodenných potrieb a potrieb svojej rodiny. Čiže dá sa povedať, že pracovník a jeho rodina nemajú z čoho žiť, kým sa súd neskončí,“ upozornil prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.

Poukázal tiež na to, že prepustení zamestnanci pri neplatnosti rozviazania pracovného pomeru majú problém s hľadaním nového zamestnania. A súdy trvajú mesiace a niekedy aj roky. Podľa odborárov, ak sú sudcovia špecializovaní, budú ich rozhodnutia v tejto agende, ktorá je komplikovaná a náročná, kvalitnejšie.

Konfederácia si je podľa Kollára vedomá, že ľudia budú musieť na pojednávanie cestovať do iných miest, podľa neho to však bude v ich vlastnom záujme.

Zamestnanec, ktorý zažaluje napríklad firmu zo Sniny za to, že dostal nezákonne výpoveď alebo mu nevyplatila odstupné, bude musieť ísť po novom na súd do Popradu. Predtým by žalobu podával na Okresný súd v Humennom. Namiesto 42 precestuje až 340 kilometrov tam a späť. Podobne aj zamestnanec zo Šamorína bude môcť zamestnávateľa žalovať až na Okresnom súde v Piešťanoch, kým do júla mohol podať žalobu v Dunajskej Strede. Na konanie pocestuje viac ako o 140 kilometrov ďa­lej.

Okresné súdy riešia ročne stovky pracovnoprávnych sporov, vlani ich bolo 1 600. Najviac žalôb evidovali dva okresné súdy v Bratislave – 250, najmenej, po tri spory Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou a v Revúcej.

Ministerstvo spravodlivosti presun pracovnoprávnych sporov na osem súdov zdôvodňuje tým, že niektoré súdy sa podľa nových pravidiel budú špecializovať na konkrétne agendy. Tvrdí, že takáto špecializácia sudcov prinesie zrýchlenie konania. To, že ľudia budú cestovať oveľa viac ako dnes, si ministerstvo uvedomuje. Rezort zdôraznil, že išlo o konsenzus medzi požiadavkami odborových zväzov, vyťaženosťou súdov a ich dostupnosťou. Rezort pri určovaní, ktoré okresné súdy sa budú výlučne zaoberať touto agendou, vychádzal najmä zo štatistiky ich vyťaženosti, z dopravnej infraštruktúry či dostupnosti súdov.

Osem vybraných okresných súdov bude rozhodovať nielen o individuálnych pracovných sporoch, ale aj o sporoch pri kolektívnych vzťahoch či štrajkoch. Dokončia aj všetky konania v pracovných sporoch, ktoré sa začali ešte pred 1. júlom.