Spôsoby zrušenia podielového spoluvlastníctva

ilustračné foto: by shutterstock.com

” Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úpravu vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva ObčZ prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia, ktoré upravuje § 142. „

Zrušenie podielového spoluvlastníctva je uvádzané v ust. § 141 a 142 Občianskeho zákonníka (ObčZ). Podľa par. 141 ods. 1 sa spoluvlastníci môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ods. 2 tohto paragrafu každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní písomnú formu. Znamená to, že podielové spoluvlastníctvo zaniká z tých istých dôvodov, z ktorých dochádza k zániku vlastníckeho práva (prevod vlastníctva na iného, spotrebovanie alebo zničenie veci tvoriaceho jeho predmet a pod.).
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva právna úpravu vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku spoluvlastníctva je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní. Tejto forme zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva dáva ObčZ prednosť pred jeho zrušením a vyporiadaním na základe súdneho rozhodnutia, ktoré upravuje § 142.

Zrušenie dohodou

Obsahom takejto dohody o zrušení vyporiadaní podielového spoluvlastníctva býva spravidla niektorý zo spôsobov vyporiadania, uvedený v ust. § 142 ObčZ. Pri dohode však majú podieloví spoluvlastníci viac možností ako súd pri rozhodovaní, lebo jednotlivé spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva môžu lepšie kombinovať. Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí riešiť vzťah všetkých podielových spoluvlastníkov k veci ako celku (nielen k určitému podielu). Na jej základe môže vzniknúť nový spoluvlastnícky vzťah alebo nový vlastnícky vzťah, keď vec prejde do výlučného vlastníctva jednej osoby.
Účastníkmi dohody o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. V rámci tejto dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemožno poskytnúť len primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel, ale musia sa vyriešiť všetky vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. Preto možno v tejto dohode riešiť aj také otázky, či niekto z podielových spoluvlastníkov a do akej miery zhodnotil spoločnú vec investíciami alebo naopak zo spoločnej veci investície odčerpal. Pokiaľ nejde o nehnuteľnosť, možno dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva uzavretia neformálnym spôsobom, čo znamená ústne.
V takomto prípade sú bývalí podieloví spoluvlastníci povinní na požiadanie vydať si navzájom písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. Porušenie tejto povinnosti niektorým z podielových spoluvlastníkov však nemá za následok neplatnosť uzavretej dohody. Vydania takého potvrdenia sa možno domáhať aj v súdnom konaní (žalobou o nahradenie vôle podľa ust. § 161 ods. 3 O. s. p.). Ak ide o nehnuteľnosť, dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí mať písomnú formu.

Zrušenie súdnym rozhodnutím

Ak medzi podielovými spoluvlastníkmi nepríde k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, zákonodarca v takomto prípade zakotvil v § 142, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pri tom na veľkosť podielov a na účelne využitie veciAk nie je rozdelenie dobré možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov vhodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaní veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva a rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
Ak sa podieloví spoluvlastníci nedohodnú o zrušení svojho podielového spoluvlastníctva a následnom vysporiadaní tak, ako to predpokladá ust. § 141 ObčZ, prichádza do úvahy ust. § 142, ktorý upravuje spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom pre prípad nemožnosti dosiahnutia dohody podielových spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh podielových spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Takýto návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd prerokovať so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, pretože voči podielovým spoluvlastníkom, s ktorými by súd nekonal, by súdne rozhodnutie nebolo účinné. ObčZ pozná viacero spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Spôsoby zrušenia a vyporiadania

Prvým je reálne rozdelenie veci medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Do úvahy prichádza iba vtedy, keď predmet podielového spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Treba dbať pritom na to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami (napr. keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné budovy, rozdelenie v horizontálnej línii neprichádza do úvahy, ale len rozdelenie v línii vertikálnej). Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viacero vecí nie je dostačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od podielových spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením vecí.
Ak by takéto rozdelenie predmetu podielového spoluvlastníctva vyžadovalo vykonanie príliš nákladných stavebných úprav, bolo by potrebné takúto nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci ObčZ pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Spravidla pôjde o využitie zariadenia, ktoré bolo vybudované za účelom lepšieho využitia celej pôvodne nerozdelenej veci, ktoré sa v rámci rozdelenia veci dostalo do výlučného vlastníctva jedného z pôvodných podielových spoluvlastníkov. V uvedenom prípade môže súd zriadiť vecné bremeno i bez návrhu niektorého z podielových spoluvlastníkov, ak to vyžaduje tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva.

Druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádzajúcim do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom. Znamená to, že súd spoločnú vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného z podielových spoluvlastníkov, alebo do podielového spoluvlastníctva niektorých podielových spoluvlastníkov s tým, že tento nový výlučný vlastník bývalej spoločnej veci alebo noví podieloví spoluvlastníci bývalej spoločnej veci sú povinní vyplatiť za presne súdom stanovených podmienok a v súdom stanovenej výške podľa veľkosti ich podielov bývalých podielových spoluvlastníkov.
Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (napr. zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania, prihliada, na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval atď.).

Primeranou náhradou treba rozumieť cenu veci stanovenou podľa cenových predpisov. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Do výlučného vlastníctva niektorého z podielových spoluvlastníkov nemožno prikázať podiely ostatných spoluvlastníkov, prikázať do výlučného vlastníctva možno len celú bývalú spoločnú vec. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci a že celá vec sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného z bývalých podielových spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva viacerým bývalým podielovým spoluvlastníkom.
Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že podielový spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak by totiž podielový spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci. V prípadoch, keď sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyrovnať aj kombináciou reálneho rozdelenia veci s jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým podielovým spoluvlastníkom.

Tretím spôsobom zrušenia a vypovedania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Predaj hnuteľných vecí sa uskutočňuje podľa § 323 až 332 O. s. p. a predaj nehnuteľností sa určuje podľa § 335 až 337e O. s. p. Výťažok z predaja bývalej spoločnej veci sa rozdelí medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pokiaľ nedôjde k jej predaju, zostáva bývala spoločná vec aj naďalej v spoluvlastníctve bývalých podielových spoluvlastníkov, z čoho vyplýva, že v prípade neúspešného pokusu o predaj spoločnej veci môžu podieloví spoluvlastníci prikročiť k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva iným spôsobom (napr. dohodou).
Samozrejme, pokiaľ jedným z podielových spoluvlastníkov je štát, ust. § 142 ObčZ nebránia zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v tomto paragrafe uvedenému. K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet podielového spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej bránia dôvody vhodné osobitného zreteľa.
Existenciu týchto dôvodov vhodných osobitného zreteľa musí súd starostlivo skúmať individuálne. Dôvodom, vhodným osobitného zreteľa, môže byť napr. zdravotný stav niektorého z podielových spoluvlastníkov alebo vek niektorého z podielových spoluvlastníkov atď. V prípadoch, ktorých bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý, však nie je vylúčené, aby v budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene okolnosti v konkrétnom prípade, sa ďalšiemu takémuto návrhu ktoréhokoľvek z podielových spoluvlastníkov vyhovelo.

 

zdroj: Hospodárske noviny

Komu pripadne dedičstvo zo zákona?

ilustračné foto: by shutterstock.com

Zákon rozlišuje až štyri skupiny dedičov.

1. skupina zákonných dedičov
 
Kto dedí?

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Čo treba vedieť:

Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Príklad

Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne manželom. Každý z nich vlastnil polovicu trojizbového bytu. Po smrti manželky a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Dediť budú manžel a štyri deti.

Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu. Manžel tak bude celkom vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.

 

2. skupina zákonných dedičov

Kto dedí:

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Čo treba vedieť:

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Príklad

Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Predmetom dedičského konania je polovica trojizbového bytu, ktorá pripadla zosnulej manželke v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania.

Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky – 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.

 

3. skupina zákonných dedičov
 
Kto dedí?

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.

Čo treba vedieť:

Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Príklad

Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, žije však jeho dcéra.

Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: druh – 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentný podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane tiež 25 percent. Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.

 

4. skupina zákonných dedičov

 
Kto dedí?

V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti.

Čo treba vedieť:

Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Príklad

Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zosnulej zdedia 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedila teta zosnulej osoby.

 

zdroj: Pravda

Poistná daň prešla, platiť má od októbra

Novú daň vláda schválila napriek rozdielnym pohľadom ministra financií Petra Kažimíra (vľavo) a ministra práce Jána Richtera.

“ Namiesto 8-percentného odvodu sa bude platiť 8-percentná daň. V piatok vláda odobrila poistnú daň pre neživotné poistenie. Zákon má platiť už od októbra tohto roka. A to aj na zmluvy podpísané pred týmto dátumom. „

Návrh prešiel aj napriek rozporom so zamestnávateľmi. Dôvodili rastom nákladov pre možné zvýšenie poistného. Kritizovali ho aj poisťovne či ministerstvo práce. To dôvodilo hlavne nedostupnosťou drahších poistiek pre slabšie zarábajúcich obyvateľov.

Možné zdraženie pripustil aj minister financií Peter Kažimír (Smer), závisieť však bude od tej-ktorej poisťovne. Plošné zdvihnutie cien poistiek však nepredpokladá.

Daň má nahradiť 8-percentný poistný odvod, ktorý bol zavedený od januára 2017 pre zmluvy uzatvorené od tohto dátumu. Výnimka zostane len pri poistení motorových vozidiel. Pôvodne sa mala daň platiť aj na životné poistky v rôznych sadzbách, ministerstvo financií však po kritike od toho upustilo.

Na novej dani by sa malo ročne vybrať takmer 36 miliónov eur. V tomto roku by sa mala nová daň platiť za posledný štvrťrok, do rozpočtu by tak malo putovať necelých deväť miliónov eur. Vláda pritom ohlásila nový sociálny balíček, peniaze tak bude potrebovať na chystané opatrenia. V hre sú pôžičky pre mladých, rast penzií, nižšie dane pre zamestnávateľov či ďalšie úľavy v cestovnom ruchu.

Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) upozorňuje, že nová daň bude mať vplyv na výšku poistného. Daň sa má totiž na rozdiel od 8-percentného odvodu platiť aj z poistných zmlúv uzavretých v minulosti. Vtedy však bola cena podľa asociácie kalkulovaná bez dane. Ide o zásah do finančného zdravia poisťovní, ktoré môžu mať problémy so solventnosťou, tvrdí SLASPO. „Poisťovne sú už teraz zdaňované štvornásobne – daňou zo zisku, osobitným odvodom zo zisku regulovaných odvetví, 8 % odvodom z neživotných poistení a 8 % odvodom z PZP, “ povedal prezident asociácie Vladimír Bakeš.

Za návrh sa postavila aj štátna tajomníčka ministerstva financií Dana Meager (nominantka SNS). Ide podľa nej o štandardné zdanenie, bežné aj v iných členských krajinách únie. Kritizovaná retroaktivita sa podľa nej nedotkne všetkých zmlúv. „Daň sa bude uvaľovať až na tie plnenia, ktoré budú nasledovať po nadobudnutí účinnosti zákona,“ povedala. Napríklad pri poistnej zmluve, ktorá trvá po dobu neurčitú a bola uzatvorená pred piatimi či desiatimi rokmi, vysvetlila Meager, sa poistné platí zväčša na nasledujúci fiškálny rok.

Ministerstvo financií po ostrej kritike pôvodného návrhu vyňalo zo zdanenia životné poistky. V pondelok predložil minister financií nový návrh na zasadnutie tripartity. No ani pozmenená verzia neprešla. Na rokovanie vlády tak išla s rozporom. „Zdá sa, že čo sa týka dane z poistenia, sú také rozdiely, ktoré nie sú v tejto chvíli prekonateľné,“ povedal po rokovaní minister práce a sociálnych vecí Ján Richter (Smer). Návrh si vyslúžil kritiku od jeho rezortu aj v pôvodnej verzii. Zavedením novej dane by sa poistky mohli stať pre chudobnejšie skupiny obyvateľstva nedostupné.

Po rokovaní vlády rezort ministra Richtera postoj k poistkám spresnil. „MPSVR SR nekritizovalo, ale upozorňovalo v súvislosti so zvýšením nákladov na poistenie na možnosť ďalšieho finančného zaťaženia nízkopríjmových domácností, ktoré môže viesť k demotivácii týchto domácností uzatvárať komerčné poistenie, ktorým sa aktívne môžu podieľať na riešení svojej nepriaznivej sociálnej situácie v prípade vzniku poistnej udalosti. MF SR sa s našim upozornením nestotožnilo, pripomienku neakceptovalo a svoj postoj vyjadrilo vo vyhodnotení. V tomto prípade nešlo o zásadnú, ale obyčajnú pripomienku,“ reagovala pre pravdu Veronika Husárová z tlačového oddelenia rezortu práce.


Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok z denníka Pravda. 

zdroj: PRAVDA

Strata súkromia bolí, strata verejnosti zabíja

ilustračné foto: by shutterstock.com

“ Po tom, čo sa ukázalo, že pomocou zdieľania nášho súkromia na sociálnych sieťach sa vytvárali volebné stratégie schopné ovplyvniť výsledky kľúčových hlasovaní v minimálne dvoch zdokumentovaných prípadoch, otázka ochrany súkromia sa stala nanajvýš akútnou. „

Možno pokojne namietať, že volebné preferencie sa ovplyvňovali od nepamäti, tak prečo by sme mali hromžiť, keď voľby v USA vyhral Donald Trump a kampaň podporujúca vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie vyústila do „víťazného“ konca? Sčasti je to legitímna otázka. Na druhej strane je to podobný argument, ako by sme sa ponosovali nad vyšetrovaním korupcie, s dodatkom, že kradlo sa odnepamäti. Nedávno sme sa dozvedeli, že súkromné analytické firmy nie sú tak celkom jediné, ktoré z titulu kontraktu s Facebookom majú právo nazerať do nášho súkromia. Facebook podľa všetkého umožňuje prístup k našim fotkám, videám, osobným údajom a preferenciám aj firmám vyrábajúcim elektronické zariadenia, napríklad Apple, Samsung alebo Huawei. Opäť, všeobecné pohoršenie je na mieste. Keď sa však zamyslíme nad tým, odkiaľ pochádzajú a vždy pochádzali enormné zisky Facebooku, nesmieme sa čudovať týmto dátovým tokom. Spomínané firmy deklarujú, že personálne dáta nezhromažďujú. To však nič nemení na tom, že ich vedia analyzovať.

“ Musíme požadovať absolútnu ochranu nášho súkromia a Facebook musí čeliť dôsledkom svojho bezbrehého užívania výhod miliardových ziskov bez akejkoľvek zodpovednosti. Preto ak niekoho rozčuľuje GDPR, iba tým nahráva svojvôli veľkých korporácií. „

Reklama, ktorá tvorí prakticky celý zisk Facebooku, vyžaduje aspoň sčasti spoluprácu zo strany potenciálnych zákazníkov. Inými slovami, ak by sme na reklamu nereagovali, nebola by úspešná. Táto protokapitalistická logika však opomína množstvo faktorov, akými sú napríklad pocit sociálneho vylúčenia alebo zmeny správania, najmä u mladých ľudí, ktoré Facebook spôsobuje. Ako spoločnosť musíme prijať fakt, že sociálne siete nie sú iba neškodné komunikačné nástroje, ale skôr alternatívne priestory, ktoré realitu nielen reflektujú, no aj pretvárajú. V takom prípade však musíme vedieť ako. Na túto otázku je ťažké odpovedať, bez toho, aby sme vedeli, či je Facebook alebo iné sociálne siete, ako napríklad Instagram, priestorom súkromnej alebo verejnej interakcie. Odpoveď je aj, aj alebo ani, ani. Sociálne siete slúžia predovšetkým ako náhrada verejnosti. Za úspechom Facebooku stojí eminentná snaha jednotlivcov podieľať sa na verejnom dianí. V spoločnosti, ktorá svoj mestský kultúrny život odovzdala developerským chúťkam a svoj verejný priestor politickej diskusie utopila v privátnych záujmoch jednotlivcov a rodín, je nápad vymyslieť interaktívnu sieť skvelým biznisom. Nie je však zadarmo. Na margo straty nášho súkromia v prospech „Veľkého brata“ štátnych inštitúcií a korporácií musíme reagovať obozretne. Slovinský filozof Slavoj Žižek sa vyjadril k idei straty súkromia pohŕdavo. Vraj keď tajné služby chcú, nech si čítajú jeho e-maily. Bolo by to však „ako keby ste dali čítať Heglovu filozofiu krave, ktorá by ju pravdepodobne čítala dolu hlavou“. 

Žižek nepochybne preháňa. Musíme požadovať absolútnu ochranu nášho súkromia a Facebook musí čeliť dôsledkom svojho bezbrehého užívania výhod miliardových ziskov bez akejkoľvek zodpovednosti. Preto ak niekoho rozčuľuje GDPR, regulácia ochrany dát, len tým nahráva svojvôli veľkých korporácií. Žižek chcel však poukázať na niečo iné. Nesmieme zabúdať na to, že realizovať naše práva a slobody môžeme iba v slobodnom verejnom priestore. Nesmieme preto dopustiť, aby výsledkom zistení o prekračovaní našich práv Facebookom bola „len“ snaha ubrániť naše súkromie a individuálne práva. Musíme obraňovať najmä inštitúcie a ustanovenia, ktoré nám umožňujú tieto práva slobodne realizovať.

zdroj: PRAVDA

Nájomné sa pri pôde určuje po novom

ilustračné foto: by shutterstock.com

“ Podmienky okolo nájomných zmlúv na poľnohospodárske pozemky sa zmenili. Hoci evidencia parciel sa musí robiť tak ako aj v minulosti, cenové mapy a zisťovanie obvyklého nájomného sú novinky. Prinášame všetko podstatné o evidencii a tvorbe nájomných cien, ako aj ďalšie dôležité informácie. „

1. Vlastné a prenajaté pozemky
Od júla platí vyhláška ministerstva, nadväzujúca na novelu zákona o nájmoch, ktorá detailnejšie určuje spôsob, ako viesť evidenciu poľnohospodárskych pozemkov a pozemkov vo vlastníctve nájomcov. Pri ktorých pozemkoch musia takúto evidenciu dodržiavať družstvá, agropodniky a ďalší užívatelia prenajatej pôdy?

Užívatelia musia podľa tejto vyhlášky evidovať jednak vlastné pozemky, ale aj tie, ktoré majú prenajaté. Evidenciu vyhotovujú podľa katastrálnych území, pričom musia viesť osobitnú evidenciu tých, ktoré sú prenajaté na základe nájomnej zmluvy, a osobitne tých, na ktorých vznikol nájomný alebo podnájomný vzťah na základe rozhodnutia príslušného okresného úradu – odboru pozemkového a lesného.

2. Rozhoduje okresný úrad
Čo v prípade, ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu, tiež sa to zahrnie do evidencie?

Ak si nájomca nesplní povinnosť uzavrieť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu do 60 dní od podania žiadosti, doterajší prenajímateľ požiada okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že vzniká podnájomný vzťah k určeným pozemkom v prospech doterajšieho prenajímateľa. Toto sa tiež zaeviduje.

3. Ak chýba dohoda
Môže sa stať, že niekto užíva pozemok bez nájomnej zmluvy. Ako sa má vtedy postupovať?

Ak užívateľ pozemok užíva bez nájomnej zmluvy a zdokladuje, že vlastníkovi jej uzatvorenie navrhol a ten do dvoch mesiacov od doručenia návrhu naň nezareagoval, predpokladá sa, že uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu nájomnej zmluvy vznikol medzi nimi nájomný vzťah, a to na neurčitý čas. Dôležité je, aby užívateľ v návrhu zmluvy upozornil na dôsledky nekonania vlastníka. Iná situácia nastane, ak vlastník ešte pred doručením takého návrhu uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou.

4. Elektronická či listinná podoba
Ako sa má viesť samotná evidencia o dohodnutom a zaplatenom nájomnom? Má to predpísanú formu?

Áno. Evidencia o dohodnutom a zaplatenom nájomnom sa vedie podľa katastrálnych území v členení pozemkov určenom zo zákona, a to za obdobie kalendárneho roka. Musí sa robiť v tabuľkovej forme, či už v listinnej alebo elektronickej podobe. Treba pritom dodržať vzor, ktorý nájdete vo vyhláške ministerstva pôdohospodárstva v prílohe číslo 2. Evidencia nájomného môže byť pri poľnohospodárskej pôde rozčlenená na ornú pôdu, trvalé trávne porasty a poľnohospodársku pôdu s trvalými porastmi. Ak je do dohodnutej výšky nájomného zahrnutá aj daň z pozemkov, pokladá sa za nájomné suma nájomného po odpočítaní dane.

5. Tabuľková forma evidencie
Mohli by ste vysvetliť, ako sa bude stanovovať obvyklá výška nájomného? Podľa čoho sa budú robiť cenové mapy?

Nájomca bude poskytovať okresnému úradu sumárne údaje z evidencie nájomného za kalendárny rok v tabuľkovej forme. Môže to odovzdať či už na papieri, alebo elektronicky za každé katastrálne územie na formulári uvedenom vo vyhláške v prílohe č. 3. Okresný úrad poskytnuté údaje spracuje. Obvyklá výška nájomného v eurách za hektár poľnohospodárskej pôdy sa určí pre každé jednotlivé katastrálne územie podľa členenia poľnohospodárskej pôdy a podľa vzorca daného zákonom.

6. Obvyklá výška nájomného
Cena za každé územie nemusí byť známa, ako sa má postupovať v takej situácii?

Ak je v katastrálnom území súčet výmer z poskytnutých údajov menší ako jedna tretina poľnohospodárskej pôdy v katastrálnom území alebo ak nie sú poskytnuté žiadne údaje, v takom prípade sa obvyklá výška nájomného určí v eurách za hektár ako dve percentá z hodnoty ornej pôdy v danom katastrálnom území podľa osobitného predpisu – podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Ak v katastrálnom území nie je určená hodnota ornej pôdy, použije sa najvyššia hodnota zo všetkých susediacich katastrálnych území.

zdroj: Hospodárske noviny

Zamestnanci získali výhody v pracovných sporoch

“ Spory medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi rieši od začiatku júla už len osem vybraných súdov. V každom kraji jeden. Mnohí ľudia budú síce na pojednávania cestovať ďalej ako doteraz, na súdoch však budú mať silnejšiu ochranu. Nové procesné pravidlá im umožnia napríklad predkladať dôkazy počas celého procesu, žalovanej firme len do určitého času. „

Do začiatku tohto mesiaca platilo, že obe strany sporu mohli predkladať dôkazy donekonečna a zaťažovať súd novými a novými návrhmi na dokazovanie. Po novom už zamestnávateľovi tieto možnosti presne určí sudca. Musí si tak dávať pozor, aby predložil svedectvá na svoju obranu načas, inak na ne súd nemusí prihliadať.

Táto zásada však neplatí pre slabšiu stránku pracovného sporu, ktorou je zamestnanec. Jemu je umožnené predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Súd má voči nemu aj ďalšiu povinnosť, ešte pred začatím konania ho musí poučiť o možnostiach zastupovania pred súdom, ale aj o tom, čo všetko má urobiť na obranu svojich práv. Voči firmám takúto povinnosť súd nemá.

Kristína Ňaňková z advokátskej kancelárie Peterka Partners upozornila, že súd sa pri tom nemôže obmedziť len na všeobecnú poučovaciu povinnosť. „Musí zamestnanca pri prvom úkone poučiť aj o jeho procesných právach a povinnostiach,“ uviedla. Potvrdila, že civilné kódexy platné od júla priniesli posilnenie pozície zamestnanca na súde aj tým, že sa môže dať zastúpiť nielen advokátom či iným zástupcom, ale aj odborovou organizáciou.

Súd si tiež môže podľa Ňaňkovej vyžiadať dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak to bude nevyhnutné na rozhodnutie danej veci. Má tiež právo prikázať zamestnávateľovi, aby poskytol súčinnosť pri zabezpečení dôkazu.

Okrem úpravy individuálnych pracovnoprávnych sporov obsahujú nové procesné pravidlá aj osobitné ustanovenia o antidiskrimi­načných sporoch, ktoré sa týkajú porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. „Aj v týchto prípadoch má žalobca zamestnanec osobitné postavenie a rovnaké prostriedky na uplatňovanie a ochranu svojich práv, ako pri individuálnom pracovnoprávnom spore,“ hovorí Ňaňková.

Špecializáciu súdov na rozhodovanie o pracovnoprávnych sporoch dlhodobo požadovali odborári. Odôvodnili to tým, že pracovné právo je špecifická agenda, ktorá potrebuje osobitnú odbornosť sudcov. Navyše konanie v sporoch so zamestnávateľmi na bežných súdoch trvá veľmi dlho. „Súdy pojednávajú najčastejšie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru alebo o mzdových nárokoch zamestnancov. Rozhodujú o príjme zamestnanca, ktorý je aj so svojou rodinou závislý od mesačnej výplaty pri zabezpečovaní svojich každodenných potrieb a potrieb svojej rodiny. Čiže dá sa povedať, že pracovník a jeho rodina nemajú z čoho žiť, kým sa súd neskončí,“ upozornil prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár.

Poukázal tiež na to, že prepustení zamestnanci pri neplatnosti rozviazania pracovného pomeru majú problém s hľadaním nového zamestnania. A súdy trvajú mesiace a niekedy aj roky. Podľa odborárov, ak sú sudcovia špecializovaní, budú ich rozhodnutia v tejto agende, ktorá je komplikovaná a náročná, kvalitnejšie.

Konfederácia si je podľa Kollára vedomá, že ľudia budú musieť na pojednávanie cestovať do iných miest, podľa neho to však bude v ich vlastnom záujme.

Zamestnanec, ktorý zažaluje napríklad firmu zo Sniny za to, že dostal nezákonne výpoveď alebo mu nevyplatila odstupné, bude musieť ísť po novom na súd do Popradu. Predtým by žalobu podával na Okresný súd v Humennom. Namiesto 42 precestuje až 340 kilometrov tam a späť. Podobne aj zamestnanec zo Šamorína bude môcť zamestnávateľa žalovať až na Okresnom súde v Piešťanoch, kým do júla mohol podať žalobu v Dunajskej Strede. Na konanie pocestuje viac ako o 140 kilometrov ďa­lej.

Okresné súdy riešia ročne stovky pracovnoprávnych sporov, vlani ich bolo 1 600. Najviac žalôb evidovali dva okresné súdy v Bratislave – 250, najmenej, po tri spory Okresný súd v Bánovciach nad Bebravou a v Revúcej.

Ministerstvo spravodlivosti presun pracovnoprávnych sporov na osem súdov zdôvodňuje tým, že niektoré súdy sa podľa nových pravidiel budú špecializovať na konkrétne agendy. Tvrdí, že takáto špecializácia sudcov prinesie zrýchlenie konania. To, že ľudia budú cestovať oveľa viac ako dnes, si ministerstvo uvedomuje. Rezort zdôraznil, že išlo o konsenzus medzi požiadavkami odborových zväzov, vyťaženosťou súdov a ich dostupnosťou. Rezort pri určovaní, ktoré okresné súdy sa budú výlučne zaoberať touto agendou, vychádzal najmä zo štatistiky ich vyťaženosti, z dopravnej infraštruktúry či dostupnosti súdov.

Osem vybraných okresných súdov bude rozhodovať nielen o individuálnych pracovných sporoch, ale aj o sporoch pri kolektívnych vzťahoch či štrajkoch. Dokončia aj všetky konania v pracovných sporoch, ktoré sa začali ešte pred 1. júlom.

Rozhodovať bude v každom kraji jeden súd

  • v Bratislavskom – Okresný súd Bratislava III
  • v Trnavskom – Okresný súd Piešťany
  • v Trenčianskom – Okresný súd Prievidza
  • v Nitrianskom – Okresný súd Topoľčany
  • v Žilinskom – Okresný súd Ružomberok
  • v Banskobystric­kom – Okresný súd Zvolen
  • v Košickom – Okresný súd Košice II
  • v Prešovskom – Okresný súd Poprad
(VV, MS SR)

zdroj: PRAVDA