Komu pripadne dedičstvo zo zákona?

ilustračné foto: by shutterstock.com

Zákon rozlišuje až štyri skupiny dedičov.

1. skupina zákonných dedičov
 
Kto dedí?

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.

Čo treba vedieť:

Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. Zákon nevyžaduje ani to, aby existovalo medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Ak však poručiteľ nemal potomka a mal manžela, nastupuje druhá zákonná skupina dedičov. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka. Nezáleží ani na tom, či by s poručiteľom mali potomkov. Poručiteľovými deťmi sú aj deti narodené mimo manželstva, deti osvojené, ako aj deti ešte nenarodené za podmienky, že sa narodia živé.

Príklad

Zosnulá žena bola majiteľkou bytu spoločne manželom. Každý z nich vlastnil polovicu trojizbového bytu. Po smrti manželky a vyrovnaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania sa predmetom dedičského konania stal jej polovičný podiel na vlastníctve bytu. Dediť budú manžel a štyri deti.

Byt sa v dedičskom konaní rozdelí rovnakým dielom medzi manžela a štyri deti, čiže každý zdedí 10-percentný podiel na vlastníctve bytu. Manžel tak bude celkom vlastniť 60 percent a každé dieťa 10-percentný podiel bytu.

 

2. skupina zákonných dedičov

Kto dedí:

V druhej skupine nastupujú ako dedičia: manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa.

Čo treba vedieť:

Zo zákona platí, že dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva.

Príklad

Zosnulá manželka vlastnila s manželom trojizbový byt v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Manželia boli bezdetní, manželkini rodičia žijú. Predmetom dedičského konania je polovica trojizbového bytu, ktorá pripadla zosnulej manželke v rámci vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v rámci dedičského konania.

Manželkin polovičný podiel na vlastníctve bytu sa v dedičskom konaní rozdelí medzi manžela a oboch jej rodičov, ktorí sú zákonnými dedičmi podľa druhej dedičskej skupiny. Manžel získa polovicu z dedeného podielu, druhá polovica podielu sa rovnakým dielom rozdelí medzi otca a matku zosnulej. Vlastníctvo bytu bude nasledujúce: manžel získa 25 percent podielu, celkovo bude mať teda 75-percentný spoluvlastnícky podiel. Otec manželky bude mať 12,5 percenta, matka manželky – 12,5 percenta. Ak by žil len jeden z rodičov, tak by získal 25-percentný podiel z dedenej polovice bytu po zosnulej manželke a dcére.

 

3. skupina zákonných dedičov
 
Kto dedí?

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda netere a synovci poručiteľa.

Čo treba vedieť:

Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Súrodencom bude aj súrodenec, ktorý bol osvojený.

Príklad

Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom desať rokov bývala so svojím druhom v spoločnej domácnosti, deti nemali. Rodičia vlastníčky nežijú, žijú jej dvaja súrodenci, tretí súrodenec zomrel, žije však jeho dcéra.

Nehnuteľnosť pripadne pri delení dedičstva druhovi zosnulej, jej dvom súrodencom a neteri (dcére mŕtveho súrodenca), rozdelí sa teda medzi štyri osoby. Vlastnícke podiely budú nasledujúce: druh – 25 percent, prvý súrodenec bude mať tiež 25-percentný podiel, druhému súrodencovi pripadne tiež 25-percentný spoluvlastnícky podiel, neter dostane tiež 25 percent. Ak by zosnulý súrodenec mal napríklad dve deti, tak by sa 25-percentný podiel delil medzi ne a každý z nich by získal 12,5 percenta z vlastníctva danej nehnuteľnosti.

 

4. skupina zákonných dedičov

 
Kto dedí?

V tejto skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, teda strýkovia a tety poručiteľa. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti.

Čo treba vedieť:

Ak nemôžu dediť ani dedičia vo štvrtom rade, tak nebude dediť nikto zo známych osôb zosnulej osoby, majetok zosnulého pripadne štátu.

Príklad

Zosnulá osoba je jedinou vlastníčkou trojizbového bytu. Nemá manžela, druha, súrodencov ani deti, rodičia jej nežijú. Žije jej stará matka z matkinej strany a teta z otcovej strany. Dedičské podiely sú v takomto prípade rovnaké. Stará matka aj teta zosnulej zdedia 50-percentný podiel z bytu. V prípade, ak by žili všetci starí rodičia a jedna teta, každý z nich by zdedil 20-percentný podiel. Ak by už žiaden prarodič nežil, celý majetok by zdedila teta zosnulej osoby.

 

zdroj: Pravda